Ako ma beh naučil, že zlyhanie patrí k životu - Články Longrun.cz

Články Longrun.cz

Všechny články, které kdy byly publikovány na serveru Longrun.cz.

  • Úvod
    Úvod Zde najdete seznam všech napsaných článků.
  • Kategorie
    Kategorie Zde najdete seznam všech kategorií.
  • Štítky
    Štítky Zde najdete seznam všech použitých štítků.
  • Blogeři
    Blogeři Zde můžete hledat své oblíbené autory.
  • Týmy
    Týmy Zde najdete články autorských týmů.
  • Přihlásit se

Ako ma beh naučil, že zlyhanie patrí k životu

Posláno od v kategorie Tipy pro vaše závody
  • Velikost písma: Větší Menší
  • Počet zobrazení: 3760
  • Přihlášení k odběru novinek
  • Tisk

od Mojmíry Némethové

 

Na Rajecký polmaratón 2014 som sa pripravovala poctivo a nechýbalo mi nadšenie. V duchu som si hovorila, že zlepšenie osobného rekordu je otázkou ďalšieho a ďalšieho kilometra, ktoré boli zabehnuté v príprave. Okrem toho to malo byť na „domácej“ pôde. Môj tretí polmaratón sa konal na mieste, kde som polmaratón odbehla prvýkrát. Ideálne miesto, podmienky, príprava.

 

Aj napriek tomu som na 14. kilometri zastavila a šla „pešo“. Každý bežec vie, že takéto rozhodnutie sa nerobí ľahko, najmä nie na pretekoch. Kondične som na to mala. Nebolo ani také teplo. Je síce pravda, že viacerí nedobehli a niektorých brala sanitka, lebo boli dehydratovaní. No to nebol môj prípad, rovnako ani prepálené tempo. Jednoducho som sa zastavila, prestala chcieť. Vypla. Uprostred behu som stratila motiváciu. Prišiel bod, keď zmysel všetkého toho snaženia, odišiel. A nezáležalo na tom, že bežci, ktorí ma predbiehali, mali vždy nejakú vetu na povzbudenie (za čo im ale patrí vďaka, práve preto má Rajec takú úžasnú domácu atmosféru).

 

Dobehla som s časom, ktorý bol o pol hodinu horší ako moja predstava (na to, že som odkráčala viac ako 5 kilometrov nie zlé J ). Obvolala som známych a každému bohorovne tvrdila, že to nevadí, veď bolo teplo, nie vždy sa to podarí... To, že som sa vzdala, zostalo vo mne.

 

Už sú to presne tri mesiace. Prešla som fázou obviňovania, veď to bola zmarená polročná príprava. Následne fázou upokojovania sa. Veď zlyhávať je ľudské a podobné presviedčanie. Zistením bolo (nič svetaborné, no predsa), že som stratila kontakt sama so sebou. Moje sústredenie sa na zlepšenie a prekonanie rekordov, mi zabránilo vidieť celok. Cítiť celý organizmus, ktorý sa akoby kĺže po povrchu a v jednom rytme. Harmonicky vykonávať pohyb. A pritom byť celý čas v pokoji. Následkom straty zmyslu celého behania, bolo odkráčaných dlhých 5 kilometrov.

 

Výsledok v Rajci už nezmením. Bude mi ale pripomínať, prečo behám. Nehovorím, že sa nechcem a nebudem zlepšovať. Ale už sa o to nebudem pokúšať tak, aby som pri tom strácala samú seba. Mesiac po týchto pretekoch som si nezapisovala časy a vzdialenosti. A vďaka tomu sa mi podarilo znova nájsť beh pre beh samotný. Prichytila som sa, že sa pri ňom usmievam.

 

Mojmíra Némethová

Odpovědi (0) Přejít do diskuze >

K tomuto článku zatím není žádná reakce.

Rychlá odpověď

Pro možnost účastnit se diskuze se nejprve musíte přihlásit. · Přihlásit se · Registrovat
0
Oštítkováno: Vaše příspěvky Závody